Je kapustovitá zelenina skutočne taká hodnotná pre naše zdravie?

Čeľaď kapustovité zahŕňa takmer 3000 druhov rastlín, bylín a krov, typických aj pre naše podnebné pásmo. Na našich tanieroch sa asi najčastejšie vyskytuje brokolica, karfiol, kel, kaleráb, kapusta a ružičkový kel alebo redkvička. Do čeľade patria aj také rastliny ako repka olejná, chren, žerucha a kapsička.

Dôvodom ich výnimočnosti je vysoká koncentrácia fytonutrientov s názvom glukozináty. Poznáme ich asi 120 typov. Pochopiteľne je to jeden z dôvodov, prečo sú aj kapustovité rastliny v centre pozornosti výskumu prevencie rakoviny.

Prečo glukozináty nemusia fungovať

Ako fungujú glukozináty? Vo svojej prirodzenej forme sú bohužiaľ biologicky neaktívne. Pre ich účinok je nevyhnutné, aby došlo k poškodeniu bunkových stien rastlinných buniek – minimálne mechanickým rozdrvením (stačí aj kvalitné prežúvanie v ústach, čo samotné býva niekedy veľký problém). Tento proces je potrebný pre uvoľnenie enzýmu myrozinázy, ktorý štiepením premieňa neaktívne glukozináty na ich aktívnu formu – izotiokyanáty. Práve tie by mohli pôsobiť v konečnom dôsledku protirakovinovo. Pre ich vstrebávanie musí byť prítomná druhá forma myrozinázy v našom čreve.

V rastlinách obsah glukozinátov výrazne varíruje a závisí aj od podmienok pestovania a genotypu rastlín.

Zázračné izotiokyanáty?

Je pravdou, že sú publikované mnohé epidemiologické štúdie spájajúce konzumáciu kapustovitých s priaznivým vplyvom na rakovinu prostaty, prsníka, močového mechúra, pľúc, ľadvín alebo vaječníkov. Experimenty sú dizajnované pre bunkové kultúry a modelové organizmy zo živočíšnej ríše. V oblasti humánnych intervenčných štúdií je už dôkazov menej.

Proces varenia totiž pôsobenie enzýmu myrozinázy deaktivuje, čo vedie k zníženiu množstva izotiokyanátov prijatých z kapustovitých rastlín na kritickú úroveň – takže asi najlepšie je konzumovať tieto rastliny v surovom stave (čo ale nie je úplne ideálne z iných hľadísk), alebo len s miernou tepelnou úpravou.

Takže by sme mali zase urobiť inšpekciu a kriticky preveriť, ako to naozaj je. Pravda býva totiž zvyčajne niekde uprostred. Alebo skrytá za podstatne zložitejšími vzťahmi.

Dva najvýznamnejšie izotiokyanáty, ktorú sú predmetom najintenzívnejšieho výskumu, sú sulforafán (SFN) a indol-3-karbinol (I3C). Tieto izotiokyanáty sú považované za slabé toxíny, ktoré stimulujú bunky nášho tela k obrane a k produkcii veľkého množstva ochranných enzýmov. Z dlhodobého hľadiska nám izotiokyanáty dodávajú väčšiu odolnosť kvôli špecifickým bunkovým odpovediam na prítomnosť toxínu. Týmto spôsobom držia naše telo v strehu a nepriamo tak zabraňujú aktivácii karcinogénnych látok alebo napomáhajú pri ich zneškodnení. Vylúčené detoxikačné enzýmy vedú k rezistencii bunky pred účinkom karcinogénov a reálne popísané vzťahy medzi jednotlivými zložkami ochranného systému sú nesmierne zložité.

Čo tým chcem vlatne povedať

Doteraz nie je úplne zrejmé, prečo sú pre nás potraviny s vysokým obsahom fytonutrientov také prospešné, ale s určitosťou môžeme konštatovať, že to tak je.

Široká škála prírodných chemických látok vstupuje v našom organizme do neprehľadných a komplexných interakcií s našim vlastným chemickým prostredím. Zásadný omyl je, že len niektorá konkrétna skupina prírodných látok (napríklad antioxidanty) sama osebe zodpovedá za ich zdravotnú prospešnosť. Preto užívať prírodné preparáty vo forme čarovnej tabletky, obsahujúcej izolované molekuly, asi nie je tou najšťastnejšou voľbou. Najlepšou investíciou do zdravia je čo najväčšia pestrosť kvalitných potravín. Napríklad aj z čeľade kapustovitých (tie si stačí užívať v množstve 3-5 porcií týždenne).

Váhate? Napíšte mi

Kontakt:
0907 573 215
info@vyzivapreteba.sk
Fakturačné údaje:
RNDr. Barbara Sviežená, PhD - Výživa pre Teba
Dopravná 27, 831 06 Bratislava
IČO: 50 638 521
© Výživa pre Teba 2019